Albánsko – neznáma krajina orlov

Albánska republika vznikla v roku 1912.
Počet obyvateľov: 2,8 mil.
Rozloha: cez 28tis. km
Mena: Lek, kurz je približne 100 Leky = 1 Euro
Hlavné mesto: Tirana

Niečo málo o Albánsku - o Štibérii, ako ju volajú samotní Albánci
Albánsko je pre turistov najmenej známa krajina v Európe. Je hornatá, pričom je tu naviac pastierov na počet obyvateľov. Pre turistov je veľkým pokladom  Albánska riviéra, ktorá má 180 bezoblačných dní v roku. O prírodných krásach sa dá písať veľa - od divej krásy majestátnych Albánskych Álp, cez plavbu po rieke Komoni s podobou fjordov, až po historické mestá ako Dureš - kedysi hlavné mesto krajiny, Kruje - známe centrum begtašizmu (náboženstva z Turecka, menej dogmatickým ako islam), Guirokaster známe ako mesto tisícich schodov či kamenných striech a tiež známe ako rodisko E. Hodžu atď. Je toho veľa k videniu, to je fakt. Bohužiaľ infraštruktúra je ešte zaostalá. Je tu len minimum dobrých ciest či diaľníc, i keď je zaujímavé, že krajina bola významným exportérom asfaltu - parížske bulváre sú postavené z albánskeho asfaltu - doma im ho už bohužial neostalo na cesty. Jedinou magistrálou - ak sa tak dá hovoriť normálnej ceste s kúskom diaľnice a povozmi so somármi na nej, je cesta pretínajúca Albánsko od severu od hraníc Čiernej Hory do Tirany.  Ešte horšie sú na tom železnice, tu je funkčná iba trať z Tirany do Draču 40km a zvyšok po páde komunistického režimu samotní Albánci zničili - sú to muži, ktorí vedia nenávidieť. Dnes je to krajina, kde na počet obyvateľov je najviac mercedesov, kam sa na Albánsko hrabe bohatá Európa, ale je jasné odkiaľ tieto mercedesy pochádzajú.

Niečo o hrdinoch Albánska a jednej hrdinke
História je bohatá na boje a preliatu krv, ktorej farba sa odráža aj vo vlajke Albánska. Medzi najznámejšie osobnosti dejín je potrebné spomenúť tri mená. Prvým je Skanderbeu - vlastným menom Gjergj Kastrioti z rodu Kastrioti, turkobijca, ktorý síce strávil mladosť u osmanského sultána, dokonca konvertoval na islam a bojoval v jeho službách proti Huňadyimu v Uhorsku, ale po smrti svojho otca sa vrátil do Albánska, vrátil sa tiež ku kresťanstvu a porazil Turkov, a to hneď  dvakrát, začo si vyslúžil aj uznanie pápežov. Ale po jeho smrti a veľkom hladomore krajinu ovládli opäť na niekoľko storočí Turci. To sa prejavilo aj v náboženskom zložení. Dnes je prevažná väčšina obyvateľov 70% moslimov, 10% katolíkov a 7% pravoslávnych a zvyšok je bez vyznania. Vďaka Skanderbeuovi bola po prvýkrát na území Albánska vyhlásená nezávislosť a kmeňoví vodcovia sa združili pod vedením Skanderbeua, ale vydržalo im to len do jeho smrti a z tohto obdobia pochádza i vlajka - červená s orlom.
Ďalšou osobnosťou je Ahmet Zoga, prvý albánsky premiér a prezident v roku 1925 a to len počas troch rokov, pokým v roku 1928 obnovil monarchiu a vyhlásil sa za kráľa. Jeho kraľovanie bolo skôr orientované na moslimské kráľovské zvyky než na európske. Na svoju legalizáciu v Európe využil svoje manželstvo a v roku 1939 si za ženu vybral grófku z Oponíc Geraldinu Apponyiovú, žijúcu na Slovensku, čím legalizoval svoje postavenie v Európe i doma v Albánsku. Podľa mena ich syna a dediča trónu Léka, ktorý sa narodil v roku 1939, je nazvaná i mena v Albánsku - Lék. Kráľovský pár kraľoval iba necelý rok, pokým Albánsko neanektovali Nemci s Talianmi. Je zaujímavé, že na kráľa Zogu bolo údajne pripravených až 55 pokusov o atentát... Nuž Albánci nemajú vlajku červenú podľa preliatej krvi len tak nadarmo... Po druhej svetovej vojne, zatiaľ čo kráľ Zoga žil v exile v Egypte a vo Francúzsku, prichádza čas pre tretieho muža, ktorý premenil Albánsko späť na republiku v roku 1944 a v roku 1968 na prvý ateistický štát, je to Enver Hodža, učiteľ francúzskeho jazyka, komunista, partizán a prezident. Po prvotnej orientácií na Sovietsky zväz sa po vzájomnej roztržke dvoch diktátorov Hodža obrátil na Čínu, ktorá dlhé roky hospodársky podporovala Albánsko až do roku 1978. Odvtedy sa Albánsko izoluje od celého sveta a začínajú sa stavať bunkre na obranu proti "imperialistom i komunistom". Po celej krajine ich je postavených 700 tis. v celkovej hodnote 10mld. USD, čo zdecimovalo celý štát. Zaujímavé je, že Hodža vyzval viacero architektov, aby mu postavili prototyp svojho bunkra, potom nechal architektov zatvoriť do ich bunkrov a začali bunkre ostreľovať všetkými dostupnými zbraňami. Kto prežil, toho bunker začali stavať... Ako sa hovorí, niet nad poctivo odvedenú prácu - aspoň tak to bolo v Albánsku za Hodžu.
Hrdinkou tejto krajiny je žena, ktorá tu žila pomerne krátko a aj napriek prevažne moslimskému obyvateľstv, sa tu tešila úcte - matka Tereza, podľa ktorej je pomenované aj letisko v Tirane a aj moderná a klimatizovaná katedrála v Tirane. Je veľmi veľkou výnimkou  obzvlášť v Albánsku, lebo ženy sú tu určené k celoživotnej tvrdej práci v domácnosti a starajú sa o všetko, či už je to varenie alebo rúbanie dreva.

Poďme však späť k histórii tejto krajiny a to opäť krvavej. Po smrti Hodžu a štátnom bankrote, dochádza k politickým zmenám a návratu k "demokracii" po albánsky, čo znamená, že zničili všetko, čo im čo i len vzdialene pripomínalo režim a dochádza k návratu vendety - krvnej pomsty, ktorú síce komunisti potlačili, ale po skončení režimu sa vrátila a patrí aj k dnešnej tvári Albánska, i keď len v okrajovej miere.
Je pravdou, že pre zvyšok Európy znamená Albánsko mafiu a drogy. Napriek tomu je to krajina divej krásy hôr a krásnych pieskových pláží...
Je pravdou, že obrovské množstvo Albáncov emigrovalo - hlavne do USA a Talianska a dodnes prichádza denne 2mil. dolárov do krajiny ako pomoc emigrantov svojím rodinám. Napriek tomuto veľkému číslu, priemerná rodina žije zo 60 dolárov mesačne.
Je veľa právd o Albánsku a každý si tú svoju môže objaviť sám - pri návšteve tejto neznámej krajiny Európy
, krajiny orlov, aspoň pokým je touto neznámou krajinou.

Letovisko Shëngjin (šendžin) - príjemná a exotická dovolenka 
Shëngjin je "mesto" postavené vo vzduchu, ktorý môže "byť videný zo všetkých štyroch svetových strán" - napísal v 12. storočí byzantský učenec  Anna Komnena Byzantský  a dodáva: "rovnako ako zriedka sa stane, aby v priebehu niekoľkých kilometrov boli spolu ako oko u oka piesok a more,  hory s lesmi, rieka s lagúnami a história s kultúrou..." Dnes je Shengjin malebné letovisko neďaleko mesta Lezhe. Ide o malý prístav, v ktorom je ešte dnes prístav maríny, dnes už slúži iba rybárom na rybolov. Krásna pláž s vysokým obsahom jódu je obkolesená novými hotelovými komplexmi a novovybudovanou pešou zónou, ale aj starými rustikálnymi vilami. Niektoré sú bohužiaľ neudržiavané. Pri vstupe do mesta sú rezervoáre vody obsahujúcej síru, ktorá sa používa pri liečení chorôb. Celé mestečko sa nachádza popri jednej jedinej ceste. Na jednej strane je more a na druhej hory... Za navštívenie stoja nielen stánky s čerstvou zeleninou a ovocím, ale i miestne reštaurácie, ktoré pripravujú čerstvé a naozaj vynikajúce morské špeciality ako napr. Dentari 1, tú sme skúsili a môžeme vrelo odporúčať - platiť sa tu dá i eurami. Miestni obyvatelia sú hrdí na svoje tradície. Je tu dosť malých obchodíkov, kde ponúkajú vlastné výrobky keramiky či strieborných šperkov, výrobky z ovčej vlny či domácich kobercov s prekvapujúcou kvalitou i cenou.
Toto letovisko sa nachádza okolo 33 km dlhej pláže - v noci z časti osvetlenej a popri nej je postavená moderná pešia zóna pomenovaná podľa W.Wilsona. Rozhodne sa oplatí prejsť sa po nej po dobrej večeri, v príjemnej večernej klíme. Podľa domácich, ktorí na to prisahajú, má Shengjin 200 slnečných dní v roku. Je to skvelé miesto pre trochu exotickú ale rozhodne príjemnú dovolenku.

Kuchyňa Albánska - čerstvosť a biokvalita v každom súste
Jedlo v hoteli PresidentA to myslím doslovne... Veď kde inde v Európe sa stane, že keď idete k mäsiarovi, ten vyjde za obchod a porazí kravu, ovcu či sviňu... Alebo u rybára si kúpite rybu, ktorá je živá (aj keď nie sú Vianoce). Tu je to bežné a normálne. Hovorí sa, že chladničky ako výdobytok modernej doby do Albánska nedorazili, čo je samozrejme vtip... Ale vzhľadom k neexistencii priemyslu a veľkopoľnohospodártva, si užijete v jedle len to čerstvé a bez konzervantov... Skrátka u nás dobre známe biopotraviny, avšak bez prirážky :-)
Albánska kuchyňa je typicky balkánska - to znamená mix tureckej, gréckej a stredozemskej kuchyne s preferenciou morských plodov i mäsa ako takého a samozrejme typický balkánsky zvyk je dať si ku všetkému chlieb - buko či už pšeničný alebo kukuričný. Medzi obľúbené studené predjedlá patria antipasta z morských plodov, pečený baklažán, pečené plnené papriky - dolma či vyprážené sardinky s citrónom. Veľmi populárnou je ponuka prosciota, domácich salám či syrov, pečené papriky a baklažán, a to všetko na jednom podnose. Zdravou alternatívou sú šaláty. Z polievok určite turisti poznajú tarator aj z Bulharska alebo Grécka. Ide o studenú jogurtovo-uhorkovú polievku či na balkáne známa fazuľovo-paradajková studená polievka -  tu je to bean jean.
Jedlo v hoteli PresidentMäso Albánci využívajú na rôzne spôsoby - pečené na olivovom oleji so zeleninou či ovocím - figy či orechy alebo rôzne korenie - aj veľmi pikantné. Využívajú teľacie ako aj hydinu či jahňacie, doplnené o zeleninové pečené prílohy. A tu je treba povedať, že prevažujúcou úpravou mäsa je grilovanie - opäť pre nás atraktívne a zdravé, tu je to jednoducho zvyk a nie móda.
Dezerty sú na náš vkus dosť sladké - ako keby boli uvarené v cukre ako baklava, ktorá pochádza z turecka alebo tolumba, kúsky cesta vyprážané v sirupe. Pre nás Európanov je najlepším zákuskom čerstvé a sladké ovocie alebo veľmi obľúbená zmrzlina :-)
Nápoje - samozrejme nesmú chýbať, a to poriadne chladené. Tu  už Albánci prijali našu "kolovú" závislosť, ale veľmi dobrá je káva - silná a pripravovaná na turecký spôsob, jogurtový nápoj či albánsky cmar ako bežný nápoj k jedlu. Z alkoholických nápojov musím spomenúť hlavne ich koňak Skenderbeu, ktorý je hlavným vývozným artiklom každého turistu :-)
Keby som mohla odporučiť dovolenku pre naše chuťové poháriky - tak by bolo mojou prvou voľbou Albánsko. Škoda, že si naše brušká nemôžu dovolenku vybrať samé. Určite by volili Albánsko - dovolenku so skvelým jedlom.

Posted in Albánsko