Môj cestopis Čierna Hora

Môj cestopis o Čiernej Hore alebo o krajine Montenegro

Prvýkrát som sa dostala do Čiernej Hory asi pred 20 rokmi (vtedy to samozrejme nebol nezávislý štát) a spolu s kamarátkou Evkou sme si urobili dovolenku a bývali sme v Budve, najviac si pamätám tri veci – prvou bola rušná magistrála, cez ktorú sme museli prechádzať, aby sme sa dostali na pláž a druhá boli najluxusnejšie autá v každej drevenej búde – to mi samozrejme veci znalí odborníci vysvetlili, že tu končia ukradnuté autá z celej Európy a tak som videla ferrari vedľa lamborgini, neviem, či na nich ich „majitelia" aj jazdili, ale mne to prišlo veľmi zvláštne a treťou bola veľmi príjemná klíma, slnko a more. Vtedy som po prvýkrát navštívila aj druhé mesto, ktoré odvtedy poznám – Sutomore. Vtedy to bolo relatívne turisticky málo zaujímavé mesto, pár hotelov – Korali pre Nemcov, Obala pre Rusov, Južno More pre Čechov a Slovákov, Nikšič pre Srbov, pár malých reštaurácií a jeden bar s diskotékou – relatívny kľud a pokoj v porovnaní s Budvou a hlavne piesková pláž, tak odlišná od kamenistých pláži Jadranu v Chorvátsku. A ešte som si spomenula na jednu jazykovú špecialitku, na ktorú sa nedá zabudnúť....nápoje tu volajú piče, naozaj. A keď už mám otvorené to jazykové okienko, tak si neodpustím ešte jednu vec. Po príchode do Čiernej Hory vám domáci hovoria jedno slovo: dobrodošli - čo znamená vitajte a neodpovedá sa na to, ako to našinci zvyknú robiť: ďakujem, dobre sme došli - ale odpovedá sa, chvala - ďakujem :-)

Prešlo veľa rokov a ja som sa vrátila pred 4 rokmi späť – Budva sa zmenila do šírky a penzióny už vyrástli aj na kopcoch, hotelov a veľkých rezortov je tu nespočetne, autobusy, ktoré prúdia do mesta by som počítať nechcela – čo sa nezmenilo bola a je to príjemná stredomorská klíma, pekné počasie v lete a stále tu stojí stará časť mesta s pevnosťou, aj pláže prirodzene zostali tie isté, len je tu teraz oveľa viac ľudí. Zmizli však tie luxusné autá z drevených, polorozpadnutých búd, tie sa zmenili na miesta pre luxusné hotely a penzióny a pribudli aj super luxusné jachty v prístave – prevažne ruskej klientely. Budva sa stala top rezortom Čiernej Hory a určite by stála za pozretie, ale ja osobne neinklinujem k preplneným miestam a veľkokapacitným rezortom, ale každý človek je iný a je si z čoho vybrať... Bola som zvedavá i na malé Sutomore, kde je dnes, podľa mojich „domácich" zdrojov, druhé top letovisko Čiernej Hory – tomu som celkom neverila ale... Prekvapilo ma množstvo reštaurácií od lacných po skvelé, množstvo barov a diskoték okolo pešej zóny, go go tanečnice, drinky od 5eur, stánky s tovarmi od výmyslu...(komercia je všadeprítomná, ale to patrí ku každému letovisku), ale nezmenili sa tie staré babky predávajúce figy čerstvé či sušené alebo oleje či pálenky alebo domáce výrobky... a aj pre deti pribudli atrakcie a všade, úplne všade znie iná hudba, každých 10 metrov ....živé vystúpenia spevákov, ktorých počuť na kilometre, dá sa povedať, že Sutomore sa zmenilo na centrum zábavy a na víkendy sem prichádzajú sa zabaviť ľudia nielen z blízkeho Baru – administratívneho centra Barskej riviéry ale i z hlavného mesta Podgorice. Kto si chce užiť zábavu – Sutomore nesklame, hlavne keď sem prídu "na opušťák" mariňáci v bielych uniformách, toto je samozrejme informácie pre tie krajšie polovičky :-)

Teraz sa vraciam do Čiernej Hory každoročne – dobre si tam oddýchnem a zabaímť, hoci dnes sa už viac zabáva dcéra, ktorá si túto krajinu obľúbila ako ja...a už pozná svoje „vychytené" miesta na zábavu vo vode či na pešej zóne. Spoznali sme nielen letoviská ako Petrovac, Uljcin – s najdlhšími pieskovými plážami a pohyblivými pieskom, veľké jazero – Skadar, rozprestierajúce sa medzi Albánskom (to má 1/3) a Čiernou horou (tá má 2/3), kde sa dá malou loďkou plávať po jazere a pozorovať veľa druhov vtákov, hlavne vzácnych kormoránov, Cetinje – kedysi hlavné mesto Čiernej hory s peknými vilami a známym kláštorom a rozhodne sa mi páči viac ako moderné hlavné mesto Podgorica, Lovčenský park s horou Lovčen (údajne po tomto pohorí dostala Čierna Hora svoje meno, lebo keď naň zaprší, hory majú čiernu farbu) a jazerom Lovčen vo výške 1600m, unikátny Bokatorský záliv, do ktorého priplávajú obrovské turistické lode, aby obdivovali unikátne stredoveké mesto - Kotor, v ktorom sa zastavil čas a okolo ktorého je na vrcholkoch hôr vybudované niekoľkokilometrové opevnenie, či azda najznámejšie a najfotografovanejšie miesto Čiernej Hory – sv. Stefan, dnes uzatvorené miesto pred turistami a je ho možné obdivovať iba z diaľky buď z magistrály alebo z lode plujúcej okolo ale je to miesto, kde bývali hviezdy typu Stallone, Sofia Lorenová alebo dokonca kráľovná Alžbeta II. Je množstvo miest, ktoré určite nesklamú a potešia návštevníkov, musela by som písať dlho. Niečo málo viac informácie je možné nájsť na našej webstránke v sekcii výletov :-) a verte mi, každé miesto tu má svoje čaro, od Prekliatych hôr až po Durmidor - tu všade vládnu hory, ktoré sa príležitostne rozostúpia, aby vytvorili niečo výnimočné a to je Čierna Hora.

Ale chcem ešte spomenúť niečo, čo sa nepíše v turistických brožúrach, ale je to realita dňa, tu všade ako na Balkáne, čas nehrá žiadnu rolu. Keď som prišla na informácie a pýtala sa na kedy príde najbližší autobus, pani na mňa pozrela a povedala: „Neznam, ale dolazi – nema problema"...Neviem, ale príde – bez obáv. A všetci pani informátorke prisvedčia a sedia ďalej, rozprávajú sa, jedia či pijú kávu a sú v pohode. Toto je ťažké predýchať pre Slovákov, lebo my sme uponáhľaný národ a všetko chceme tak, ako to má byť a kedy to má byť...."nema probléma" u nás a pre nás ani na dovolenke určite neplatí, čo je škoda. Podobne je to i pri pracovnom nasadení Čiernohorcov. Tu platí, žena pracuje a muž je muž a vlastní dom či penzión či stánok či čokoľvek a to je jeho práca. Hovorí sa taký vtip, ktorý túto tradíciu dokonale vystihuje: Kde si Čiernohorky ukrývajú peniaze? – pod mužovu lopatu, lebo lopatu do ruky muž nezdvihne ...Samozrejme, že žena sa stará o dom a ten je tiptop, ale čo je za plotom už nikoho netrápi a to je to, čo ma najviac rozčúli. Vidím to aj u nás, ale nevidím to v Rakúsku. Prečo? Lebo, keď je nejaký papier na zemi, Rakúšan ho zdvihne a zahodí do koša. Každý máme takú krajinu, akú si zaslúžime. Čierna Hora dostala veľa darov - podľa čiernohorskej legendy, keď Boh rozdeľoval svet pre jednotlivé národy na Čiernohorcov zabudol, tak k nemu prišli a požiadali ho o miesto, vtedy im Boh povedal, nuž už mi zostalo iba jedno miesto na zemi, ktoré som si chcel nechať pre seba, aby som si mohol oddýchnuť a zrelaxovať, ale keďže som na vás zabudol, dám ho teda vám. Myslím, že krása krajiny, slnko, more a hory, sú toho dôkazom....ešte aby sme sa naučili túto krásu spravovať a neničiť.

Toľko, čo som chcela napísať a myslím, že budem musieť pripraviť ešte jeden cestopis o tom, čo je treba vidieť trochu viac podrobne. Ale aby som nezabudla odporučiť darčeky z Čiernej Hory, tak rozhodne olivový olej, njegušský pršut - sušená a údená šunka a ich čierne a silné víno Vranac, inak ako špeciálny darček pre recesistov odporúčam kúpiť Vranac z dediny Kohútovo po čiernohorsky dediny Koko*t (tak sa povie kohút - naozaj) a názov dediny je uvedený aj na fľašiach.

V.Klčovanská, CK Kysuca Tour

Posted in Čierna Hora